new

.

sobota, 25. mája 2013

Príbeh o strachu

Keďže som na škole bola donútená k tomu, každé umelecké dielo si obhájiť, vždy keď tvorím a vymýšľam, vždy keď kreslím a šijem, napadajú ma teórie, čo tým, čo práve robím, vlastne chcem povedať. 
Vyrábam momentálne eko tašky s nápadom. Ten nápad spočíva v tom, že obrázok, ktorý je na nich symbolizuje nejaký pocit, vlastnosť, cit, s ktorým sa v živote stretávame. 
A hľa, vyrobená pani Vášeň: 


Dnes som sa venovala výrobe znázornenia pocitu, ktorý každý verne pozná a prežíva ho za každých okolností inak a individuálne. 
Ide o strach. O pocit, ktorý sa nás zmocňuje vo chvíli,  keď nás objíma neistota z niečoho nepoznaného, alebo z niečoho čo poznáme, ale je nám to protivné. Desí nás, škrtí nás tak, že pri ňom nemyslíme na nič iné, len na to, že sa bojíme. Naše obavy obvykle sprevádza chlad, ktorý nás zalieva po tele, ktorý som vyjadrila modrou farbou. Aj keď cítime horúčavu, pri strachu naše končatiny obalí zima, takže ich máme studené a na chrbte pociťujeme nepríjemné zimomriavky. Vďaka tomu, že strach nás dusí, som krk obalila kúsavými tŕňmi. Modré, chladné ruže majú byť akýmsi symbolom toho, že keď nás strach pohltí úplne, cítime sa na kraji všetkého a už nič nevnímame...

Pani Obava: 









Žiadne komentáre :

Zverejnenie komentára