new

.

streda, 21. mája 2014

Prečo človek neumrie? Od tej bolesti. Bolo by to jednoduchšie. 
Ticho a bezvetrie.
Nič.
Už konečne nič!!!!
Nedostávame inú možnosť, iba žiť, teda iba sa umárať, iba trpieť, iba preliezať, iba sa mnohokrát udrieť a prežiť bolesť a všetko veľakrát  a odznova. A keď si myslíme, že to skončilo, tak to príde znova a ešte v oveľa väčšej miere. A asi to tak musí byť, asi sa tomu nedá zabrániť.  Slanosť sĺz je typickou chuťou, ktorá sa nedá zajesť sladkými pocitmi, lebo ten sladký med v živote rýchlo dôjde. 
Po všetkom sladkom nastane trpká chuť v ústach.
A tak by som si želala, len si ľahnúť  a zaspať,  a zaspať tak, aby som zavrela viečka a už nič nikde nebolo. Aby som necítila, na čom ležím, aby som necítila, že ležím, a aby som necítila, že som vôbec niekedy žila...aby som necítila, že som niekedy trpela a teda radšej, aby som už necítila, že som niekedy ľúbila. Lebo asi množstvo nádhernej eufórie, tak tá je zaplatená tým utrpením a inak to byť nemôže.
Ako deň nemôže byť bez noci, ako svetlo nemôže byť bez tmy, tak nemôže byť šťastie bez utrpenia. 


2 komentáre :

  1. euforické dni opäť prídu. aj keď sa niekedy dlho skrývajú. :) niekedy musíme trpieť, aby sme lepšie ocenili svetlé stránky života. dobre to poznám. a zdieľam s tebou. hlavu hore, žena. !

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. krásne napísané, žena! :) povzbudivé. Hej, prídu, ale príde mi, že vždy bývajú zaplatené tými smutnými...ďakujem

      Odstrániť