new

.

pondelok, 2. júna 2014

Lúčna víla

Ďaleko od ľudí, ďaleko od vzťahov, ďaleko od sĺz, ktorých autormi sú oni,
chvíle, kedy na lúčnu vílu smiem sa premeniť,
to sú momenty, kedy v hlave mi nezvoní, 
kedy začínam žiť, kedy mám túžbu sa meniť. 

I keď mám občas pocit, že srdce je láskou naplnené, 
tá tekutina, skôr volá sa jed, opäť ma zdanie klame, 
vždy príde niekto, kto kričí a volá, 
nejaký tvor, čo za nežnú tvár sa schová
a potom odmietam svetu uveriť. 

A keď trpkú bolesť zrazu v slzách požívam, 
mám pocit, že kdesi medzi kamuflovaným dobrom prežívam, 
len na lúke som sama sebou, 
lebo vietor ma pohladká  s obrovskou nehou.
Tu som sama s jedným človekom, i keď v skutočnosti sme dvaja,
no, proste len môj drahý anjel a ja. 







Sukňa: Vivien Mihalish, tu!

5 komentárov :