new

.

pondelok 2. júna 2014

Lúčna víla

Ďaleko od ľudí, ďaleko od vzťahov, ďaleko od sĺz, ktorých autormi sú oni,
chvíle, kedy na lúčnu vílu smiem sa premeniť,
to sú momenty, kedy v hlave mi nezvoní, 
kedy začínam žiť, kedy mám túžbu sa meniť. 

I keď mám občas pocit, že srdce je láskou naplnené, 
tá tekutina, skôr volá sa jed, opäť ma zdanie klame, 
vždy príde niekto, kto kričí a volá, 
nejaký tvor, čo za nežnú tvár sa schová
a potom odmietam svetu uveriť. 

A keď trpkú bolesť zrazu v slzách požívam, 
mám pocit, že kdesi medzi kamuflovaným dobrom prežívam, 
len na lúke som sama sebou, 
lebo vietor ma pohladká  s obrovskou nehou.
Tu som sama s jedným človekom, i keď v skutočnosti sme dvaja,
no, proste len môj drahý anjel a ja. 







Sukňa: Vivien Mihalish, tu!

5 komentárov :