new

.

piatok, 20. júna 2014

Môj strach

Princezná obliekla samoty šat,
čaká na rátanie hriechov,
noc je šach-mat,
sedí s boľavou miechou.
neuróny pália skrz slasti dneška,
duša  horí v divokom ohni,
bdelé ma viečka,
„v tme sa pohni.“
Pero píše lyricky,
slzy roní ľudské,
túžba po srdci novicky,
v špinavej blúzke.
Svet je hnusné blato,
nebesá sú vzdialené,
zlo je práve zlato,
kocky sú hodené.
Pach pekla skutočným sa stáva,
namiesto hrdličky, len čierna vrana,
zlodej morálku dáva,

nepozná slovo – nebeská brána. 





Žiadne komentáre :

Zverejnenie komentára