new

.

nedeľa 15. novembra 2015

Ako ženy pre krásu aj umrieť pomaly vedia...podľa skutočnej udalosti, dámy

Mám kamošku. Volá sa Orchidea. Ona strašne chcela mať sivé vlasy podľa najnovšieho trendu. Stále nad tým špekulovala. Už bola od niekoľkých kaderníčok informovaná o tom, že tá sivá jej ťažko bude objímať korienky po aplikácii, keďže tiež bola taká chameleónka a pred nedávnym časom podstúpila radikálnu zmenu – z čiernej na blond.

Orchidei ale táto skutočnosť nedávala spávať. Darmo jej bolo hovorené, aby počkala, že keď sa vlasy trochu znormalizujú, chytí to...
Jedného dňa išla okolo kaderníctva a doslova ju tam vcuclo pokušenie vyskúšať to znova. Poznáte to. Hovoria vám pravdu, o ktorej viete že je pravdivá, ale v kútiku duše dúfate, že vy predsa môžete vyhrať nad zákonitosťami fyziky či chémie. A tak tam vošla s požiadavkou...na sivo!

Farba opäť nechytala. Posrané vedy...na čo si zopakovať overené, poučky, keď veríme na zázraky. Kaderníčka ju presviedčala, že to, čo má na hlave, to čo sa pomaly začína opäť javiť do ryšava je popolavá. Orchidea nervóznela. Cestou domov sa vysvietila oranžová cestička a vlasy na svetle pred zrkadlom chytali odlesky jednej z najtypickejších tekvicových. (no, prrr, je po Halloweene).

Ešte predtým ako sa naozaj rozhodla ísť po farbu, napísala svojim kamoškám a skritizovala svoj tvrdohlavý počin(alebo skôr prácu kaderníčky). Potom schmatla peňaženku a s jedinou myšlienkou v hlave („Takto nemôžem ísť zajtra do školy!!!!!) bežala do obchodu. Najprv do výťahu, potom cez vchodové dvere, pričom v hlave mala iba obraz pramienkov  vlasov, ktoré nemali sivú farbu! Potom cez dolný vchod, potom cez priechod pre chodcov.

Cez železničné priecestie neprešla.


Zrazila ju električka. 


Žiadne komentáre :

Zverejnenie komentára