new

.

piatok, 25. marca 2016

Ach, už je to tu

Minule sme si vykračovali po hrádzi v Nitre. Fúkal ako vždy vietor a každá v rukách držala nejaký svoj obľúbený nápoj. Flat white, či čokoládu so šľahačkou a viedli sme dievčenské debaty. Bol to magický okamih. Pripadala som si, akoby sme založili slovenskú štvoricu dievčat a lá Sex v meste, lebo veď bavili sme sa o sexuálnych trapasoch a prisudzovali sme k nim trefné situačné metafory akoby nám vopred dakto napísal scenár(dačo z tej žurnalistiky máme).
Potom sme robili na hodine improvizovaný rozhovor. Vznikla imaginárna hra Bociany priletia zajtra. Je to novodobá satira, ktorá poníma o príbehu slobodnej mamičky, ktorá sa musí vysporiadať s odsudzovaním a intrigami.
Dnes ráno som sa zobudila s plačom. Tri dni som bola neproduktívna. Vedela by som zhromaždiť článok New in, ale ani ďalšia čiarka z bakalárky. Žiadny poznatok z angliny, hoci už je najvyšší čas. Žiadny bod z prezentácie, hoci už sa to blíži. Žiadna múza pre reportáž, hoci mám na mále. Žiadne písanie ničoho, hoci deadline mi kope do hlavy. Ach, už je to tu.


2 komentáre :

  1. ach, sype sa nám to. a magický okamih to možno bol, no keď si spomeniem ako mi fúkalo vlasy do tváre, viditeľnosť nulová, nádej veľká, že nevylejem kávu a precvičovanie ruky s notebookom a taškou, no aspoň debata bola zaujímavá :D a produkuj už, držím palce :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. haha, áno, to hej, len z tej všednosti sa vykľulo čosi iné, milé :) ďakujem

    OdpovedaťOdstrániť